streda, 12. februára 2014

Pravidlá mlčania (The Company You Keep)

Produkcia: USA, 2012
Réžia: Robert Redford
Scenár: Lem Dobbs
Hudba: Cliff Martinez
Hrajú: Shia LaBeouf, Robert Redford, Susan Sarandon, Nick Nolte, Richard Jenkins, Julie Christie, Brit Marling, Sam Elliott, Brendan Gleeson, Terrence Howard, Anna Kendrick, Stanley Tucci, Chris Cooper, Lochlyn Munro, Jackie Evancho

     V dome na newyorskom predmestí so svojou dcérou pokojne nažíva postarší právnik Jim Grant. Zdanlivo ho už nič nemôže prekvapiť, no keď je po niekoľkých dekádach zatknutá niekdajšia členka radikálnej protivojnovej skupiny Weather Underground Sharon Solarzová, začne sa v súvislostiach vŕtať mladý a ambiciózny novinár Ben Shepard. Netrvá dlho, a odhalí, že Grant je v skutočnosti Nick Sloan, ďalší z členov radikálnej skupiny. Grantovi nezostáva iná možnosť, ako sa vydať na útek.

     Robert Redford sa po piatich rokoch vracia v sedle réžie filmu tematicky zameraného na kolíziu hodnôt a portrét odvrátenej tváre súčasnej Ameriky, ktorý predstavil už vo svojom snímku z roku 2007 Hrdinovia a zbabelci. Narozdiel od filmu, v ktorom sa zaoberal otázkou súčasného konfliktu v Afganistane, Pravidlá mlčania rozjatrili staré rany, ktoré za sebou nechala kontroverzná a zo všetkých strán kritizovaná vojna vo Vietname, prenesená radikálmi, študentami a nespokojnými Američanmi na domáci front. Napriek tomu film nie je ani trochu neaktuálny, práve naopak - ostro kritizuje minulosť, ale necháva priestor aj súčasnosti, a zobrazuje hon na ľudí, ktorých zločiny pomohli ukončiť vojnu. Zároveň ich však vôbec neobhajuje, a tým ponúka objektívny pohľad na skutočnosť.
     Snímok si udržuje po celý čas vážnu tvár a predkladá mrazivé skutočnosti, ako povinné odvádzanie študentov na vojnu, drží sa realistického pojatia a skutočne verne spracováva knižnú predlohu Neila Gordona. Hlavným motívom je ako nemožnosť utiecť svojej minulosti, tak snaha o očistenie mena ale aj spôsoby, akým pracujú štátne orgány - najlepší je samotný príklad zo začiatku filmu - z obavy, že si získa "sympatie ľudu", zatkla FBI Sharon Solarzovú po zaznamenaní telefonátu v ktorom známemu oznámila, že sa chystá udať na polícii. Samo o sebe to môže pôsobiť ako klišé, ale scenár drží pevne pohromade, dej si udržiava tempo a osudy postáv sa stále viac prelínajú - to však bohužiaľ platí len pre prvú polovicu filmu. V tej druhej totiž scenáru trochu dochádza dych, postavy sa začínajú nekontrolovateľne premnožovať a príliš komplikovať inak jednoduchý dej, a samotný film pomaly začína trochu nudiť.
     Redfordovi sa rovnako ako v prípade Hrdinov a zbabelcov podarilo do filmu pretlačiť hafo známych mien, vďaka čomu sa plagáty honosia držiteľmi a nominovanými na Oscara, ale nie je to nič platné, keď väčšina z nich vystupuje v malých, prakticky zbytočných úlohách. Čo je škoda, pretože ja osobne som si každú scénu s Gleesonom či Jenkinsom skvele užíval. O hudbu k filmu sa postaral Cliff Martinez, ktorý spáchal famózny soundtrack k Refnovmu neónovému thrilleru Drive, a jeho elektronické tóny je poznať aj tu. 
     Pravidlá mlčania nie sú zlý film, ale sú tým druhom filmu, u ktorého si pomyslíte, že chytiť to do rúk niekto skúsenejší, mohol sa z toho stať film roka (či vzhľadom na látku dokonca oscarový favorit). Redford má väčšie skúsenosti s komornými dramatickými útvarmi, napätie nie je jeho silnou stránkou, rovnako ako skôr priemerného scenáristu Lema Dobbsa, ktorý má na krku nepríliš vydarený Skrat Stevena Soderbergha. Výsledný film nie je nijakou katastrofou, ale škriabe sa len mierne nad priemer, čo nie je práve najlepšou vizitkou. Ako nenáročný thriller však funguje výborne. To však asi zámerom tvorcov nebolo.
6/10

Žiadne komentáre: