streda, 5. novembra 2014

Interstellar

Produkcia: USA, Veľká Británia, 2014
Réžia: Christopher Nolan
Scenár: Jonathan Nolan, Christopher Nolan
Kamera: Hoyte Van Hoytema
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Matthew McConaughey, Anne Hathaway, William Devane, Michael Caine, Wes Bentley, Jessica Chastain, Casey Affleck, John Lithgbow, Ellen Burstyn, Elyes Gabel, Mackenzie Foy, Topher Grace, Matt Damon
Dĺžka: 169 minút
Prístupnosť: od  12 rokov

Christopher Nolan už dávno nie je neznáme meno a v súčasnosti sa vyslovuje jedným dychom spolu s Quentinom Tarantinom, J.J. Abramsom, Zackom Snyderom či dokonca "klasikmi" moderného Hollywoodu, ako je Steven Spielberg. Napriek svojej hviezdnej reputácii a statusu záruky kvality v sfére komerčného filmu si udržiava výsady auteura. Jeho filmy spája čitateľný rukopis v podobe temného realizmu jeho fikčných svetov a motívu manipulácie a dezinformácie, ktorý nezriedka prechádza až do viac či menej sofistikovanej enigmatickej hry s divákom. Zároveň ho sprevádza povesť spiatočníka, či lepšie tradicionalistu - pred digitálnou kamerou uprednostňuje "klasických" 35mm, odmieta tzv. green screen a snaží sa čo najviac obmedziť použitie špeciálnych efektov. A tento prístup zachováva aj v prípade tak veľkého a ambiciózneho projektu, ako je sci-fi Interstellar.

Námet filmu je prostý a v istom zmysle dáva poznať, že jeho realizáciu plánoval pôvodne samotný Spielberg, ktorý si naň najal Christopherovho mladšieho brata Jonathana Nolana. Príbeh o bývalom inžinierovi a otcovi, ktorý opustí svoju rodinu, aby sa pokúsil spasiť ľudské pokolenie, po Spielbergovom odchode prevzal Christopher a pretvoril ho do podoby v mnohom príbuznej, ale predsa odlišnej od svojej doterajšej tvorby. Nolanova vízia blízkej budúcnosti nie je lichotivá. Jeho pochmúrny, šedivý svet len zriedkavo presvetlia jasnejšie lúče. Niekdajšia Zem už neexistuje. Stará infraštruktúra krajiny sa rozpadla a ťažko udržiavanými zvyškami toho, čo sa nazývalo Amerikou, zmietajú prašné búrky a potravinová kríza. Sociálny systém nefunguje a situácia je kritická. Z výkvetu civilizácie sa stal nový tretí svet. Ľudstvo je na pokraji vyhynutia, ale z prachu a popola spálenej kukurice povstáva posledná nádej na záchranu. Nádej, spočívajúca na pleciach Coopera, bývalého pracovníka NASA, vdovca a otca dvoch detí, ktorý sa v tomto svete pokúša zachrániť rodinu, jednu z posledných hodnôt, ktorá ešte má zmysel. Je to však pravda, alebo si to len nahovára?
Nolan čerpá z mnohých zdrojov - námatkou Kubrick, Spielberg či Tarkovskij - a otvorene sa k nim priznáva. Sami o sebe sú však len fragmentmi, ktoré potrebujú pevnú ruku režiséra, aby ich spojila do čohosi väčšieho. Jednotlivé motívy ako rodina, hospodárska situácia, sociálny systém, blízky zánik, pokrok, túžba objavovať, vlastná pominuteľnosť a ďalšie sa spájajú do komplexného celku, ktorý nachádza prekvapivú krehkú rovnováhu medzi hlboko intímnym a ohromujúco megalomanským podaním. Zachádza prekvapivo ďaleko v psychológii charakterov i nekonečnosti vesmíru. Hnacím motorom filmu je na jednej strane motivácia, signál, ktorý postavy privádza na ich cestu. Musia čeliť rozhodnutiam, odhaleniam a situáciám, prevracajúcim ich hodnoty a podriaďujúcim ich ťažkej skúške. Zároveň ich však stavajú do pozície "smrteľných bohov", ktorí majú v rukách osudy miliárd. I v tejto pozícii, keď sa na plátne odvíjajú impozantné obrazy, dokáže film udržiavať jemné nite vzťahov medzi členmi posádky i rodinnými príslušníkmi na Zemi a obratne s nimi pracovať až do poslednej chvíle.
Zo žánru science-fiction si berie ako stavebný kameň vedu. Konzultácie tých najmenších detailov s teoretickým fyzikom Kipom Thornom ústia v komplikované pojatie konceptu červých dier, gravitácie, časopriestorových dimenzií a teórie relativity v dialógoch, i aplikované na dej. Preto, aby bol divák schopný sústrediť sa na komplexný dej, ustupuje Nolan zo svojej záludnosti a v kruciálnych momentoch preferuje doslovnosť, ktorá sa stáva jedným z hlavných pilierov pochopiteľnosti. To neznamená, že rezignuje na mystérium, ale sústreďuje sa na ostatné zásadné zložky, teda postavy, vzťahy, rozvoj gradujúcich motívov, ktoré sa vracajú s omnoho väčšou silou a dlhé majstrovské scény, ktoré necháva pomaly a sugestívne doznievať.
V neposlednom rade je to však audiovizuálna stránka. Ponúka len absolútne minimum wow-efektov a tak nesplošťuje dejovú zložku, ale je s ňou zladená a dokáže ohromiť svojou jednoduchosťou a premyslenosťou; dizajnom techniky i prevedením scén. Netradičným a prakticky nepredvídateľným využitím diegetickej a non-diegetickej hudby (Zimmer bol tentoraz nútený pracovať "naslepo" a tvoriť hudbu bez znalosti deja, ktorý sa bude v tej chvíli odohrávať. O to potešujúci je jeho návrat k zvukovým experimentom, pripomínajúcim ťukanie ceruziek v Temnom rytierovi) dosahuje striedavo atmosférických a naopak, absolútne oddramatizovaných momentov, ktoré splývajú so sterilitou filmu v jednoliate vákuum hyperrealistického vesmíru. Vytvárajú tak miesto, v ktorom je možné vidieť či dokonca cítiť pôsobiace gravitačné a fyzické sily. Zároveň je tým zdôraznené, že nesledujeme akčný film; medzi najnapínavejšie momenty patria dlhé sekundy, počas ktorých sa členovia posádky snažia napojiť na vesmírnu stanicu.

Vzniká tak silný kontrast s emocionálne a fyzicky vypätými výkonmi hlavných predstaviteľov, ktorým (neprekvapivo) dominuje skvelý Matthew MacConaughey. Jeho pozemský protipól v podobe pôvabnej Jessicy Chastain vytvára silné puto a nevšednú chémiu "na diaľku". Rovnako zásadný je pre film aj vzťah a herecké pojatie postáv, ktoré stvárňujú Anne Hathaway, Nolanov už takmer klasický spolupracovník Michael Caine a Matt Damon.
Pre mnohých môže byť dej len ťažko zrozumiteľný a to najjednoduchšie, čo si z neho zapamätajú, jednoduché a banálne, samotný záver potom zvláštny a rozporuplný. V každej minúte však Interstellar ponúka viac a, podobne ako na politické idey silnejšie zameraná trilógia filmov o Batmanovi, úzko pracuje s paralelami naviazanými na súčasnú spoločnosť (ale aj historický kontext), ale je po okraj naplnená odkazmi a impozantnými obrazmi, ktoré sa doposiaľ neobjavili v žiadnom z filmov uznávaného tvorcu. Christopher Nolan zviedol veľký súboj medzi komerčnou látkou a svojim autorským prístupom, a vyšiel z neho víťazne, pretože nás, divákov, zasa raz donútil aktívne participovať a premýšľať v súvislostiach (kľúčovým spojením je "the big picture"). Stvoril v rámci svojej filmografie medzník, ktorého dosah a účinky sa zatiaľ nedajú predvídať. Nech však budú akékoľvek, dovolím si trúfalo tvrdiť, že práve tento Nolanov film by mohol byť jeho najlepším.

10/10

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Dej sa mi nezdal až tak náročným na pochopenie, jediné, čo som mal problém pochopiť bol spôsob akým, Coop vložil získané dáta do hodiniek, respektíve, ako tu dá využiť morzeovka.

Každopádne výborná recenzia. Dužinu filmu sa ti podarilo vykresliť naozaj skvele. :)